Vymieranie hmyzu je v súčasnosti závažným problémom. Za masívny úbytok hmyzu je spolu so zmenou klímy, chemickým znečistením a invazívnymi druhmi, zodpovedné aj svetelné znečistenie. Fakty z tejto oblasti nemožno brať na ľahkú váhu. Hmyz má dôležité postavenie v potravinovej sieti, nakoľko zohráva veľkú úlohu napríklad pri opeľovaní potravinárskych plodín.
Umelé svetlo narúša cirkadiálny rytmus hmyzu
Citlivosť hmyzu na svetlo nemusíme dokazovať. Stačí, aby sme sa večer pozreli na pouličnú lampu a určite v jej tesnej blízkosti uvidíme poletovať niekoľko molí. Prečo je však tento drobný hmyz tak veľmi priťahovaný umelým svetlom?
Mole si totiž myslia, že je to mesiac. Toto svetlo ich tak veľmi „hypnotizuje“, že okolo žiaroviek dokážu lietať aj niekoľko hodín a nevedia sa od nich odtrhnúť. Podľa výskumov sa však približne tretina z týchto molí nedožije rána. Zomrú buď na vyčerpanie, zabije ich teplota svetla alebo sa stanú veľmi ľahkou korisťou pre väčších predátorov. Výskumy tiež potvrdili, že v svetelne znečistenejších mestách sú takéto straty omnoho vyššie, než v tmavších oblastiach s menej umelým svetlom v exteriéri.
Mole sú ale len jedným z mnohých druhov, ktoré v dôsledku používania umelého svetla trpia. Či už ide o nočný hmyz, alebo hmyz aktívny cez deň, umelé svetlo v noci narúša jeho cirkadiálny rytmus a zasahuje do jeho prirodzených biologických aktivít. Niektoré druhy hmyzu kvôli umelému svetlu strácajú schopnosť navigácie, nedokážu vykonať párové rituály, premeškávajú čas opeľovania kvetín a nie sú schopné rozoznať, kedy je deň a kedy je noc, kvôli čomu doslova „zabúdajú“ oddychovať.
Dôsledky svetelného znečistenia neobchádzajú ani naše najvzácnejšie opeľovače
Svetelné znečisťovanie vo výraznej miere vplýva aj na aktivitu nášho azda najvzácnejšieho hmyzu – včely. Väčšina včiel patrí medzi denné živočíchy, čo znamená, že v noci spia a cez deň sú hore. Umelé svetlo im ale narúša pravidelný vzorec deň / noc, a tak nedokážu rozoznať, kedy prišla noc a nastal čas oddýchnuť si.
Včely teda prichádzajú o podstatnú časť noci, kedy sa regenerujú a naberajú silu. Tieto procesy menia ich reprodukčné cykly a znižujú ich aktivitu. Umelé svetlo ale ovplyvňuje aj nočné opeľovače. Tím vedcov vo Švajčiarsku skúmal, ako nočné opeľovače reagujú na umelé svetlo. Zriadil niekoľko testovacích lúk s pouličnými LED lampami, aby odpozoroval správanie nočných opeľovačov a frekvenciu ich návštev.
Výsledky sú prekvapivé: Lúky osvetlené umelým svetlom v noci navštívilo celkovo o 62% menej hmyzu. Nočných opeľovačov prišlo na tieto osvetlené lúky o 29% menej s porovnaní s prirodzeným prostredím. Denné opeľovače tento výrazný pokles nočného opeľovania nedokážu dobehnúť.
Dôsledky svetelného znečistenia nepriamo zasahujú aj do cyklov samotných rastlín. Podľa výskumu Katedry fyziky na Floridskej Atlantickej univerzite svetelné znečistenie síce nemá priamy vplyv na cykly rastlín, no nepriamo ich ovplyvňuje práve zásah do životných cyklov ich opeľovačov a iných zvierat, ktoré s nimi prichádzajú do kontaktu. Menej opeľovačov znamená napríklad menej kvetov, a tým pádom aj menej úrody.
Ťažkosti s hľadaním partnera, liahnutím, navigáciou a ochranou pred predátormi
Umelé svetlo produkované ľuďmi ovplyvňuje hmyz v každom ohľade ich života. Toto sú len niektoré z mnohých skutočností, ktoré hmyz zasahujú:
- Niektoré chrobáky používajú na navigáciu počas letu hviezdne svetlo. V mestách s vysokou hladinou svetelného znečistenia však nemajú šancu toto svetlo vidieť a tak sa stávajú doslova „dezorientovanými“.
- Vínne mušky sa liahnu z vajíčok pred úsvitom, keď je teplota a vlhkosť ideálna. Umelé svetlo ale môže tento proces narušiť.
- Hmyz je dôležitou korisťou mnohých druhov. V prírode vo vzťahu predátor – korisť existuje prirodzená rovnováha. Svetelné znečistenie prevracia výhodu v prospech predátora. Je dokázané, že pavúky, netopiere, jašterice, ropuchy či potkany lovia v okolí umelých svetiel, ktoré je pre niektoré druhy hmyzu hypnotizujúce. Takéto zjednodušenie lovenia koristi pravdepodobne spôsobí rýchly úbytok niektorých druhov hmyzu.
Dezorientovanosť, zlé podmienky pre liahnutie a neschopnosť brániť sa pred predátorom je len niekoľko problémov, ktorými hmyz v dôsledku svetelného znečistenia trpí. Ovplyvňuje hmyz aktívny cez deň, no aj nočný hmyz. Neobchádza ani obľúbené svetlušky, ktoré kvôli umelému svetlu prichádzajú o schopnosť nájsť si partnera.
Svetlušky pri rituáli hľadania partnera využívajú bioluminiscenčné signály. Každý druh svetlušiek má charakteristický vzor blikajúceho svetla, ktoré pomáha mužským a ženským jedincom navzájom sa spoznať. Samce lietajú a blikajú, samičky stoja na mieste a reagujú zábleskami. Nedávna štúdia ukazuje, že svetelné znečistenie tento rituál narúša. Vedci podrobili konkrétny druh svetlušiek umelému svetlu a zistili, že samice na samčeka nebleskli tak často ako tie, ktoré nie sú vystavené umelému svetlu. Tento jav mal za následok menší počet párení, čo spôsobilo pokles počtu novonarodených jedincov.
Hmyzu vieme jednoducho pomôcť
Spomedzi všetkých hrozieb, ktorým hmyz musí čeliť, je riešenie svetelného znečistenia najjednoduchšie: Stačí večer zhasnúť. Akonáhle zhasneme, všetky problémy spojené so svetelným znečistením zmiznú. Nemusíme sa pritom zbaviť všetkého umelého svetla. Treba ho však používať efektívne, zmysluplne a múdro.