V roku 1994 mestom Los Angeles otriaslo zemetrasenie, ktoré raz nadránom spôsobilo výpadok elektriny v celom meste. Niektorí obyvatelia v tom čase volali na rôzne záchranné strediská s obavou, že sa nad mestom vyskytuje záhadný mrak. Ukázalo sa však, že nejde o žiadnu záhadu – bol to len pás Mliečnej dráhy, našej domovskej galaxie, ktorú obyvatelia mesta v dôsledku svetelného znečistenia nemali možnosť nikdy zazrieť.
Zdá sa vám to prehnané? Skúsme sa ale vrátiť pár desiatok rokov späť, do čias bez online médií. Keď ľudia nemali prístup k internetu, nečítali časopisy, a napríklad sa ani nezaujímali o literatúru, len veľmi ťažko mohli vedieť, ako pravá nočná obloha vyzerá. Veď ako by aj? Nočná obloha bola už v týchto rokoch dosť osvetlená na to, aby im zakryla väčšinu hviezd. Dnes máme to šťastie, že sa k nám astronomické snímky dostanú aj samé, vedeli by sme si ale bez nich predstaviť tú „naozajstnú“ nočnú oblohu?
Prečo nevidíme hviezdy?
Nemožnosť vidieť hviezdy je spôsobená svetelným znečistením, ktoré spôsobili, ako inak, ľudia. Svetelné znečisťovanie odštartovalo s príchodom žiarovky a rozvojom miest, kedy sa umelé svetlo začalo inštalovať do vonkajších priestorov a osvetľovalo noc. Ďalší míľnik v rozvoji svetelného znečistenia prišiel s LED technológiami. Dostupné, praktické a hlavne lacné svietenie znamenalo úsporu financií, no časom spôsobilo aj trochu obrátený efekt: Ľudia si prestali dávať pozor na to, koľko svietia, a tak začali svietiť neprimerane a zbytočne.
Miera svetelného znečistenia, ktorú tvoríme zo Zeme, však nie je jediným dôvodom, prečo nevidíme hviezdy. Ak sa niekedy dostanete na miesto, z ktorého budete môcť aspoň čiastočne pozorovať nebeské divadlo, všimnite si množstvo blikajúcich či pohybujúcich sa „hviezd“. V skutočnosti totiž nejde o hviezdy. Odhliadnuc od lietadiel ide o množstvo družíc, satelitov a iných objektov, ktoré sa svojím jasným svetlom miešajú do nášho čistého pohľadu na oblohu.
Pre potreby života v modernej spoločnosti sú tieto satelity momentálne viac ako potrebné. Máme vďaka nim internet, všade skvelý signál, naša spoločnosť vďaka nim funguje ako švajčiarske hodinky. Negatívom však je, že aj tieto satelity majú svoju životnosť, a aj po doslúžení ostávajú vo vesmíre. Astronómovia ich pri pozorovaniach ale nevedia odfiltrovať, čo znamená, že sa objavujú aj na snímkach nočnej oblohy a značne sťažujú prácu vedcom, ktorí sa zaoberajú skúmaním nočnej oblohy a povahou vesmíru.
Svetlo narúša harmóniu noci
Jeden cyklus takéhoto cirkadiálneho rytmu trvá približne 24 hodín – a teda zhruba jeden deň (v niektorých prípadoch to môže byť od 20 do 28 hodín). Keď ráno vyjde slnko, dostávame sa do dennej časti cyklu – sme bdelí, aktívni, hladní. Keď slnko zapadne, naše telo sa trochu mení a pripravuje sa na nočnú fázu cyklu. Pred vznikom umelých svetiel a zavedením elektriny do bytov trvala každá z týchto fáz v prieme 11 hodín (podľa ročného obdobia), zvyšok času tvoril prechod medzi nimi. Dnes sa tento pomer výrazne mení. Nočná fáza začína po zhasnutí svetla a trvá až do zapípania budíka, čo je u ľudí zväčša 8 hodín, niekedy aj menej.
Čo takáto zmena rytmu pre organizmus znamená? Zjednodušene povedané: náš organizmus nemá dostatok času. Žiadny z nočných procesov nedokáže prebehnúť úplne bez problémov. Po zotmení doma aj na uliciach zapíname svetlá, a tak naše oči nemajú šancu zaslať mozgu signál, že prišla noc a treba sa pripraviť na spánok. Organizmus teda doslova nemá dostatok času vykonať všetky procesy v potrebnej dĺžke. Skracuje sa krivka produkcie hormónov, telo a bunky sa nestihnú zregenerovať.
Je teda jasné, že umelé svetlo tesne pred spaním alebo v strede noci narúša naše prirodzené biologické procesy. Štúdie dokazujú, že porušenie cirkadiánneho rytmu je prepojené so vznikom chronických ochorení, ako je napríklad diabetes 2. typu, kardiovaskulárne choroby, cukrovky, obezita, rakovina či depresia. Okrem zdravotných problémov má narušenie cirkadiánneho rytmu aj druhotné následky, akým je zvýšené riziko dopravných nehôd, neefiktivita osôb či chybovosť a nehody pri práci. Dostatok spánku by sme preto nemali považovať za luxus, ale za elementárnu nevyhnutnosť, ktorá je pre naše zdravie potrebná.
Kam ísť za hviezdami?
Ak ste amatérsky astronóm, najlepšie urobíte, ak pôjdete nočnú oblohu pozorovať do niektorej Rezervácie tmavej nočnej oblohy. Takéto rezervácie sa nachádzajú po celom svete, a poskytujú skutočne skvelé podmienky na pozorovanie hviezd nielen s technikou, ale aj voľným okom. Najviac takýchto rezervácií sa nájdete v Kanade, Spojenom kráľovstve a USA. Množstvo rezervácií je však vytvorených aj v Európe, paradoxne, v tých menších štátoch. Viacero rezervácií sa nachádza napríklad v Českej republike alebo na Slovenku.
Pokiaľ sa do jednej z takýchto rezervácií chcete vydať, zoznam nájdete aj na Wikipédii. Z našej skúsenosti musíme povedať, že cestu za nočnou oblohou neoľutujete. Zažijete úžasnú nočnú scenériu, ktorá vám bez slov ukáže, že príroda a vesmír sú dokonalejšie a mocnejšie, než akýkoľvek ľudský čin.
Ďalšie zaujímavé články
