Svetelné znečistenie si astronómovia začali všímať už v 60. rokoch 20. storočia, kedy nemohli jasne pozorovať oblohu kvôli nadbytočnému svetlu z miest. Dnes, o 60 rokov neskôr, sa už o svetelnom znečistení síce hovorí ako o environmentálnom probléme, no jeho intenzita aj tak narastá. Autority sa totiž zameriavajú na iné environmentálne problémy. Regulujú normy na emisie, dbajú na likvidáciu odpadov, no svetelnému znečisteniu sa stále venuje malá pozornosť zo strany vlády, úradov aj bežných ľudí.
LED technológia spôsobila boom vo využívaní energie a šetrení financií
Pred niekoľkými rokmi LED technológia spôsobila revolúciu v svietidlách. LED svetlá sa stali dostupné, lacné a praktické. Ľudia ich preto začali využívať vo veľkom. Ich hlavnou výhodou oproti starým žiarovkám bolo, že sa stali omnoho úspornejšími, a teda šetrili ľuďom financie. Značná úspora však viedla k tomu, že ľudia si už nedávali pozor na to, koľko a kde svietia. Nadmerne začali osvetľovať byty, dvory a vonkajšie priestory. K bežným domácnostiam sa pridali aj reklamné spoločnosti a podnikatelia s osvetlenými výkladmi, žiariacimi bilboardmi a city lightmi, kvôli čomu sa svetlom začalo doslova plytvať.
LEDky sa teda začali využívať bez toho, aby si ľudia uvedomili, čo sa za nadmerným svietením skrýva. Dnes je už ale dokázané, že nadmerné svetlo, vyžarované predovšetkým v modrých vlnových dĺžkach, ovplyvňuje správanie zvierat a vplýva aj na ľudský organizmus. Pouličné osvetlenie by preto nemalo mať teplotu vyššiu ako 3 000 K. Všeobecne platí, že čím vyššia je teplota chromatickosti svetla, tým je svetlo modrejšie. Podľa odborníkov by sme sa mali držať v nižších teplotách, ktoré na naše organizmy nemajú taký negatívny účinok.
Dôležitý je aj smer a tienenie svetla. Ak totiž smeruje svetlo zo zdroja kolmo hore, rozptýli sa z neho len 30 % a ostatné sa odrazí späť. Pri svietení v uhle 15˚ nad horizont sa však rozptýli už 76 % a pri 5˚ dokonca 97 %. Veľké mestá, ktoré svietia svojimi svetlami kolmo na hor, spôsobujú odrazenie tohto svetla späť na Zem. Odrazené svetlo dokáže osvetliť miesta aj do vzdialenosti väčšej ako 100 km od zdroja.
Niektoré súkromné firmy už implementujú inovatívne technológie
LEDky ale nie sú náš nepriateľ. Musíme sa však naučiť správne ich do našich životov implementovať. Zatiaľ čo prvé generácie svetelných modulov LED vyžarovali viac svetla v modrom spektre, dnešné svietidlá LED, vrátane pouličných svetiel, by mohli byť navrhnuté tak, aby produkovali akúkoľvek farebnú teplotu alebo spektrálny profil. Ak by sa mesto rozhodlo v obytných zónach používať iba teplé žlté svetlo, technológia LED by túto voľbu úplne umožnila.
Podobné projekty už navrhujú viaceré spoločnosti, ktoré sa podieľajú na revitalizácii miest po celom svete. Zmenou svetelnej infraštruktúry a kontrolovaním tienenia a smerovania svetla dokážu efektívne znížiť náklady na energie, a zároveň značne znížiť mieru svetelného znečistenia v oblasti. Nápomocné sú hlavne inteligentné riadiace systémy, ktoré dokážu na základe pohybu alebo časovačov kontrolovať spúšťanie svetla aj na diaľku.
Spoločnosť Philips už vyrába podobné svetlá aj pre domácnosti. Technológia Philips Hue umožňuje používateľovi vďaka inteligentnému osvetleniu vybrať si režim podľa momentálne vykonávanej činnosti. Na základe zvoleného režimu technológia sama inteligentne odfiltruje modré svetlo napríklad pred spaním. Podobne spoločensky a inovatívne zodpovedné by mali byť prakticky všetky firmy, ktoré sa v odvetví osvetlenia pohybujú. Podľa vedcov ale čelia výzve aj politické autority. Mali trvať na znižovaní nákladov, zlepšovaní viditeľnosti a minimalizácii akýchkoľvek nepriaznivých účinkov na rastliny, zvieratá a ľudí spôsobených v noci vystavením neprirodzeným úrovniam svetla.
Satelity si pomýlime s hviezdami
Ani keby sme všetky svetlá na Zemi zefektívnili a znížili svetelné znečistenie na absolútne minimum, nemáme úplne vyhraté. V dnešných dňoch musíme čeliť ďalšiemu aspektu svetelného znečistenia, ktorý vyrastá popri ambíciách niektorých spoločností: Náš pohľad na hviezdnu oblohu môžu navždy zmeniť satelity.
Elon Musk s jeho spoločnosťou SpaceX v nedávnej dobe vyslali do vesmíru niekoľko desiatok satelitov, ktoré sa majú stať súčasťou satelitnej konštelácie Starlink. Táto konštelácia by sa mala do niekoľkých rokov rozšíriť až na 12 tisíc družíc, ktorých cieľom je poskytnúť širokopásmové pripojenie na internet aj v tých najodľahlejších kútoch Zeme. Pre porovnanie, na obežnej dráhe Zeme je dnes sledovaných približne 18 000 objektov, z čoho je asi 2 000 fungujúcich satelitov.
Muskove družice by mali obiehať Zem v nízkej obežnej dráhe, aj keď dnes väčšina satelitov obieha Zem v geostacionárnej dráhe, ktorá sa nachádza o niekoľko desiatok tisíc kilometrov vyššie. Astronómovia sa preto obávajú, že tieto družice by mohli „presvetliť“ aj najjasnejšie prírodné hviezdy a navždy skresliť náš pohľad na nočnú oblohu.
Ohrozený je vesmírny výskum
S družicami bude mať problém aj najväčší teleskop Zeme – Veľký prieskumný synoptický ďalekohľad umiestnený v Čile. Je to 8-metrový apertúrny ďalekohľad s 3 200 megapixelovým fotoaparátom, navrhnutý na rýchle sledovanie oblohy. Pri plnej konštelácii satelitov Starlink bude veľa snímok zhotovených pomocou teleskopu zobrazovať aj tieto satelity. Dlhšie expozície môžu obsahovať desiatky satelitných pruhov, čo značne znehodnotí snímky nočnej oblohy.
Podľa vedcov sú tieto satelity síce veľké len približne ako stôl, no sú vysoko reflexné, a ich panely odrážajú veľa slnečného žiarenia, čo znamená, že ich vidia na snímkach z teleskopov. Okrem toho tieto satelity vo veľkom používajú rádiové vlny, ktoré by mohli rušiť signály používané astronómami. Okrem zmeny vzhľadu oblohy teda hrozí, že Starlink výrazne skomplikuje vesmírny výskum. Týmto otázkam by sa teda autority mali venovať skôr, než bude naša obežná dráha plná tisícok nových satelitov.
Ďalšie zaujímavé články
