Umelé svetlo v noci nám na prvý „pohľad“ prináša viac benefitov ako negatív. Ľudia totižto nemajú zrak prispôsobený videniu v tme, a tak si vďaka svetlu dokážeme predĺžiť deň, môžeme dlhšie pracovať aj zabávať sa. Pre nás ľudí sa teda umelé svetlo v noci javí ako podstatné a potrebné.
Odhliadnuc od následkov, ktoré má svetelné znečistenie na človeka, si ale musíme uvedomiť, že na Zemi nie sme sami. Mnoho suchozemských aj morských organizmov je veľmi citlivých na svetlo v noci. Narúša ich prirodzenú migráciu, reprodukčné procesy, vzťahy medzi korisťou a predátorom ale aj orientáciu v priestore. Problémom ale nie je len konkrétny zdroj svetla – svetelné znečistenie sa totiž dokáže „šíriť“ a ovplyvniť živočíchy žijúce desiatky kilometrov od priameho zdroja.
Svetelné znečistenie nespôsobuje problém len v mieste, kde vzniká
Poznáme viacero druhov svetelného znečistenia – najsilnejší je priamy zdroj umelého svetla, najrozšírenejšia je tzv. umelá žiara oblohy (z ang. artificial skyglow). Je omnoho slabšia než priame svetlo, no je rozptýlenejšia, a preto zasahuje geograficky väčšiu oblasť. Spôsobuje ju svetlo z pouličných lámp, billboardov a iných zdrojov, ktoré vyžarujú na hor. Toto svetlo sa rozptyľuje v atmosfére a odráža sa späť na zem v okruhu desiatok až stoviek kilometrov. Predstavuje najrozšírenejšiu formu svetelného znečistenia.
Toto svetlo určite poznáte aj vy. Je viditeľné najmä pri pohľade z diaľky na mesto.
Ak ste niekedy boli napríklad v prírode či na dedine s výhľadom na väčšie mesto, zaiste ste si všimli žiaru na oblohe nad ním. Ide o spomínané odrazené svetlo, ktoré zakrýva prirodzený jas hviezd aj mesiaca, a tým ovplyvňuje aj vzdialené ekosystémy.
Práve tma spúšťa v našom organizme dôležité „nočné“ procesy, ktoré sú veľmi dôležité pre správnu tvorbu hormónov, ochranu buniek, regeneráciu tela a podobne. Tento večerný mechanizmus je veľmi komplexný a ovplyvňuje ho tzv. cirkadiánny rytmus.
Svetlo mesiaca a hviezd pomáha živočíchom nájsť ten správny smer
Niektoré nočné živočíchy v sebe majú zabudovaný tzv. lunárny kompas. Používajú ho mnohé suchozemské aj morské druhy, medzi inými napríklad tulene, morské korytnačky, niektoré plazy, vtáky či hmyz. Jas mesiaca, prípadne hviezd, je ich najspoľahlivejším navigátorom pri migrácii, hľadaní úkrytu alebo partnera na párenie. Vedci však zistili, že svetlené znečistenie im tento kompas „rozmazáva“ a spôsobuje, že blúdia. Viacero pokusov už potvrdilo, že čo i len malá zmena úrovne nočného svetla spôsobuje zmeny v správaní týchto tvorov
Nebeský kompas, ktorý pomáha udržiavať kurz
Každý živočích sa orientuje trochu inak, no vo väčšine prípadov hrá dôležitú rolu práve svetlo. Deje sa tak u veľkých cicavcov, no aj u maličkých živočíchov. Jedným z nich je napríklad morský kôrovec Talitrus saltator (z eng. sand hopper), ktorý na prvý pohľad vyzerá úplne bezvýznamne. Ako však iste viete, žiadny živočích na našej planéte nežije len tak – pre nič za nič.
Talitrus saltator je veľmi známy kôrovec obývajúci prímorské oblasti Európy. Meria len okolo 2 – 2,5 centimetra, no dokáže skákať veľmi vysoko podobne, ako lúčna kobylka. Cez deň je zahrabaný v piesku, ale v noci, podobne ako iné kôrovce, vylieza von a ide sa kŕmiť. Živí sa hnijúcimi morskými riasami vyplavenými na breh. Doslova recykluje živiny, čím je dôležitý pre svoj ekosystém.
Vedcom je už dávno známe, že tento maličký živočích na orientáciu používa práve pozíciu mesiaca a jas oblohy. Čo sa však stane, ak nemá adekvátnu viditeľnosť? Aj na túto otázku už poznáme odpoveď. Výskumy ukázali, že kým počas ideálnych nočných podmienok (jasná noc bez umelého svetla) išli živočíchy priamo k potrave, pod vplyvom umelého svetla bol ich pohyb omnoho náhodnejší.
Prečo by nás ale mal zaujímať život nejakého maličkého kôrovca? Vplyvom slabšej migrácie tieto kôrovce konzumujú menej potravy. No a keďže fungujú ako prirodzené recyklátory živín, prostredie sa ich úbytkom pomaly mení. Z dlhodobého hľadiska by to na konkrétne ekosystémy mohlo mať poriadne následky. V tomto prípade by to znamenalo zmeny na našich obľúbených plážach – a to by nás už z rôznych osobných dôvodov možno mohlo zaujímať.
Príkladom je aj ďalší známy chrobáčik
Deň a noc sa dnes striedajú v rovnakej perióde, ako pred niekoľkými desiatkami či stovkami rokov. Ľudia sa však nechtiac tomuto cyklu vzopreli, a vďaka pokroku priniesli do svojich životov viac svetla. Benefitom síce pre nás je, že môžeme dlhšie pracovať a zabávať sa, no naše zdravie sa na to pozerá inak. Správne fungovanie organizmu totiž závisí od cirkadiánneho rytmu a cirkadiánny rytmus zase závisí od prirodzenej a ničím nerušenej tmy.
Hovnivál, hnojný chrobák či lajniak – určite poznáte tohto malého nenápadného chrobáčika, ktorý si poctivo kotúľa svoju guličku. Vedcov zaujal africký druh tohto chrobáka – Scarabaeus satyrus. Zistili, že na orientáciu používa veľmi unikátny spôsob – svetlo z mliečnej dráhy. Spolieha sa na rozdiel v jase medzi rozličnými časťami mliečnej dráhy a na základe toho sa dokáže orientovať.
Ide o veľmi špecifický spôsob navigácie. Nepoužíva totiž konšteláciu tých najjasnejších hviezd, ako je to u niektorých iných druhov hmyzu, no rozoznáva rozdiel v jase nočnej oblohy a tak v noci určuje správny smer. Opäť však musíme zopakovať, že vplyvom osvetlenej nočnej oblohy môže byť jeho spôsob presnej navigácie ohrozený.
Na čo nás tieto nenápadné živočíchy upozorňujú?
Skarabeus je zatiaľ jediným nájdeným druhom, ktorý takúto techniku navigácie používa. Vedci však ešte nepreskúmali všetok hmyz, a preto je pravdepodobné, že druhov s podobným, nateraz veľmi unikátnym systémom, budú desiatky. Nanešťastie, ľudské správanie a pokrok zasahujú do prirodzeného kolobehu našej planéty viac, ako bežne vnímame. Pokiaľ sa svetelné znečistenie bude naďalej každoročne rozširovať, vedci už možno ani nebudú mať šancu nájsť podobné unikátne spôsoby správania u živočíšnych druhov. My sme však optimisti a veríme, že práve takéto objavy budú viesť k tomu, aby sme si prírodu vážili a chránili všetko „zlato“, ktoré ukrýva.
Ďalšie zaujímavé články
