Milióny ľudí po celom svete nemajú možnosť vidieť v noci prirodzenú oblohu. Nikdy zo svojho bydliska nezažijú pohľad na nebo posiate hviezdami, ani neuvidia veľkolepú Mliečnu dráhu. Ešte pred 100 rokmi si takýto úchvatný pohľad mohol vychutnať každý človek na Zemi. V posledných desiatkach rokov sme však naše noci zahltili toľkým umelým svetlom, až sme presvetlili svit mesiaca a jas hviezd. Svetelné znečistenie ale nie je len vizuálnym defektom. Tvorí závažný environmentálny problém, ktorý ovplyvňuje fungovanie celých ekosystémov v rôznych kútoch zemegule.
Ako vzniká svetelné znečistenie?
Rovnako, ako dokážu pesticídy znečistiť našu vodu a pôdu, tak umelé svetlo dokáže znečistiť naše prostredie. Je to v podstate vedľajší produkt priemyselnej civilizácie. Jeho príčinami sú najmä interiérové aj exteriérové osvetlenie, exteriérová reklama, výstavba kancelárskych priestorov, osvetlené športoviská, vysvietené kultúrne pamiatky, pouličné osvetlenie a pod.
Odborne by sme mohli svetelné znečistenie označiť ako akúkoľvek zmenu nočného prostredia umelo produkovaným svetlom (Hollan 2005). Za svetelné znečistenie teda možno považovať všetko umelé svetlo, ktoré pre dané podmienky nie je prirodzené – a teda napríklad nadbytočne osvetlené priestory v nočných hodinách a nevhodné alebo nadmerné používanie umelého svetla v exteriéroch.
Zdroje svetelného znečistenia
Podľa medzinárodnej asociácie Dark Sky, ktorá sa zaoberá ochranou nočnej oblohy, môžeme svetelné znečistenie rozdeliť podľa pôvodu na:
- Prenikavé svetlo: nadmerný jas, ktorý spôsobuje vizuálny diskomfort,
- Osvetlená obloha – žiara: rozjasnenie nočnej oblohy nad obývanými oblasťami,
- Rušivé svetlo: svetlo dopadajúce na miesto, kde nie je určené alebo nie je potrebné,
- Zhluk svetiel: jasné, rušivé a nadmerné zoskupenie svetelných zdrojov.
Svetelné znečistenie vnímame predovšetkým vizuálne
Používanie umelého svetla v noci má z biologického hľadiska za následok neprirodzené predlžovanie dňa a naopak skracovanie noci. To má nepriaznivý dopad na zdedený prirodzený rytmus našich organizmov, no aj organizmov všetkých živých tvorov. Napriek tomu svetelné znečistenie nevnímame fyzicky, ale predovšetkým vizuálne. Paradoxom však je, že aj keď ho vnímame vizuálne, znemožňuje nám vidieť to nádherné vesmírne divadlo, ktoré sa nám každú noc zjavuje priamo nad hlavami. Umelé svetlo nám doslova ničí nočnú oblohu a vytvára žiaru, cez ktorú hviezdy nie sú viditeľné.
Najhoršie to je vo veľkých mestách a husto osídlených oblastiach
Podľa štúdie The New World Atlas of Artificial Night Sky Brightness z roku 2016 až 80% obyvateľstva Zeme žije pod nadmerne osvetlenou oblohou. Najhoršia situácia je v husto osídlených oblastiach. Štáty ako Singapur, Kuwait a San Marino sú dokonca tak zasiahnuté svetelných znečistením, že z ich nočnej oblohy „zmizlo“ až 99,5% všetkých hviezd. Hviezdy sú tam viditeľné len za pomoci špeciálnej techniky, voľným okom neuvidíte takmer nič.
Pokiaľ by sme sa zamerali len na Európu, tak podľa tejto štúdie približne 99% Európanov vo svojom bydlisku nikdy nezažije prirodzenú noc a neuvidí oblohu tak, ako by malo vidieť. Mohlo by sa pritom zdať, že sme dosiahli maximum a svetelné znečistenie sa už nemá kam rozširovať. Opak je však pravdou a vedci upozorňujú, že hodnoty svetelného znečistenia sa z roka na rok zvyšujú. Ak si chcete overiť, ako je na tom vaše mesto alebo krajina, môžete využiť niektorý z online nástrojov:
Jasná nočná obloha nad Afrikou
Afrika je stále jedným z najmenej zasiahnutých miest na Zemi. Podľa už spomínanej štúdie The New World Atlas of Artificial Night Sky Brightness sú krajiny Čad, Stredoafrická republika a Madagaskar najmenej zasiahnuté svetelným znečistením. Práve v týchto oblastiach je na nočnej oblohe nádherne viditeľná aj Mliečna dráha. Čisté nebo však súvisí najmä s málo vyvinutou svetelnou infraštruktúrou Afriky, ktorá je prepojená s ekonomickým a priemyselným rozvojom. Môžeme teda predpokladať, že pokiaľ budú aj naďalej africké krajiny rozvíjať svoju ekonomiku, svetelné znečistenie sa nevyhne ani týmto, zatiaľ nezasiahnutým, oblastiam.
Svetelné znečistenie si zaslúži viac pozornosti
Svetelné znečistenie akoby stálo v tieni globálneho otepľovania, ktoré je dnes environmentálnym problémom číslo 1. Ak zoberieme do úvahy závažnosť problematiky svetelného znečistenia, v porovnaní s ostatnými environmentálnymi problémami ťahá v oblasti osvety za kratší koniec. Náš zhoršený pohľad na nočnú oblohu totiž ani zďaleka nie je najzávažnejší dopad svetelného znečistenia. Ovplyvňuje naše životné prostredie, zasahuje do života ekosystémov a vo výraznej miere mení zabehnuté biologické procesy nás aj ostatných druhov.
Čo sa stane, ak sa rovnováha tmy a svetla naruší?
Zem už 3 bilióny rokov funguje v rovnováhe striedania svetla a tmy, dňa a noci. Tieto 2 fázy sú prirodzene tvorené striedaním slnka s mesiacom a hviezdami. Na tento sa cyklus sa adaptovali všetky živé organizmy na našej planéte, ktoré tomuto pravidelnému rytmu prispôsobili svoje biologické funkcie. Dokážete si predstaviť, čo nastane, ak v priebehu pár desiatok rokov narušíme to, čomu sa živočíchy prispôsobujú tisícky rokov?
V prirodzenom prostredí by sme totiž v noci videli len jemnú žiaru mesiaca a hviezd. Všade navôkol by inak bola čierna tma. S vynálezom žiarovky však ľudia začali narúšať toto prirodzené prostredie a presvetlili tmu. Zasiahli tým nielen do svojho biologického rytmu, no aj do rytmu živočíchov. Vysvietené dvory, ulice, mestá, vysoké osvetlené budovy – to všetko vplýva na biologické procesy hmyzu, poškodzuje vodné ekosystémy v moriach a oceánoch, zhoršuje navigáciu vtákov a narúša vzťah predátor-korisť prakticky u všetkých druhov.
Rezervácie temnej oblohy už vznikajú po celom svete
Na ochranu a osvetu v boji proti svetelnému znečisteniu vznikajú po celom svete tzv. rezervácie temnej oblohy. Patria sem napríklad Národný park Cévennes (Francúzsko), Snowdonia (Wales), NamibRand (Namíbia) a mnohé ďalšie rezervácie a národné parky z celého sveta. Tieto rezervácie sú špeciálne chránené, aby si zachovali kvalitu hviezdnych nocí a poskytovali prirodzené nočné prostredie pre mnoho živočíšnych druhov.
Odborníci hovoria, že ak stratíme nočnú oblohu nad našimi hlavami, stratíme niečo zásadné, čo v nás vzbudzuje rešpekt, pokoj a úctu. Je preto na nás, na ľuďoch, aby sme Zemi aj prírode vrátili jej prirodzené prostredie a v čo najnižšej možnej miere zasahovali do procesov, ktoré nemenne fungujú milióny rokov.
Ďalšie zaujímavé články
