Všetky živé organizmy na Zemi sa adaptovali na pravidelné striedanie dňa a noci. Prispôsobili tomu svoje biorytmy a s tým spojené rôzne procesy – napríklad spôsob navigácie, lovenie potravy, rozmnožovacie rituály a ďalšie. Tomuto pravidelnému a nemennému cyklu prispôsobili svoj biorytmus aj ľudia. Po tisícročia nám striedanie dňa a noci slúžilo ako spoľahlivý faktor rozlišovania zmien v prostredí. S príchodom elektriny a umelých svetiel však naše organizmy zažili zmenu, z ktorej postupom času vznikol celosvetový environmentálny problém nazývaný svetelné znečistenie.
Prečo je tmavá noc pre ľudí tak dôležitá?
V štátoch s rozvinutou ekonomikou už skutočne tmavú noc zažije málokto. Ulice sú nepretržite osvetlené nekonečným radom pouličných svietidiel a štúdie uvádzajú, že napríklad v Severnej Amerike a Európe až 99% obyvateľov žije pod znečistenou oblohou. Inak to však nie je ani za zatvorenými dverami bytov. Len čo sa zotmie, zapíname svetlá a elektroniku, pričom ich vypíname až tesne pred spaním. Prirodzenú tmu sme z našich životov úplne vylúčili – veď spať sa dá predsa aj pri miernom svetle či zapnutej televízii. Nie je však spánok ako spánok.
Práve tma spúšťa v našom organizme dôležité „nočné“ procesy, ktoré sú veľmi dôležité pre správnu tvorbu hormónov, ochranu buniek, regeneráciu tela a podobne. Tento večerný mechanizmus je veľmi komplexný a ovplyvňuje ho tzv. cirkadiánny rytmus.
Čo je to cirkadiánny rytmus?
Cirkadiánny rytmus sa v telách živočíchov vyvíja už 3 miliardy rokov – prakticky už od úplného počiatku vzniku života na Zemi. Jeho vývoj je prirodzene závislý od striedania dňa a noci. Primárne ovplyvňuje to, či spíme alebo sme hore, od čoho sa ďalej odvíja množstvo procesov. V podstate definuje náš rytmus dňa a tiež to, ako naše telo počas dňa funguje. Máme ho zabudovaný hlboko v nás.
Cirkadiánny rytmus reguluje tzv. cirkadiánny systém. Vstupnou bránou tohto systému sú oči, ktoré slúžia ako receptory na rozlišovanie tmy a svetla. Práve na základe podnetov z vonkajšieho prostredia podávajú hlásenia mozgu. Ten v závislosti od tmy alebo svetla začína spúšťať rôzne mechanizmy.
Keď nastane tma, oči dávajú mozgu signál, aby pripravil telo na spánok, čo znamená, že sa nám spomaľuje metabolizmus, klesá telesná teplota, upokojuje sa dýchanie a začnú sa vylučovať potrebné hormóny. Jedným z nich je melatonín, o ktorom ste už určite počuli. Úlohou melatonínu v našom organizme je informovať jednotlivé tkanivá o fáze dňa. Jeho hladina sa u ľudí, ale aj ostatných živočíchov, vždy zvyšuje počas noci, a znižuje počas dňa. Ráno, keď začne melatonín klesať, človek sa zobúdza. Vďaka nemu zažívame pokojný a plnohodnotný spánok.
Okrem melatonínu sa v noci mení napríklad aj hladina inzulínu, glukózy, kortizolu či leptínu. Leptín je hormón, ktorý zodpovedá za ovládanie hladu. Keď má hormón vysokú hladinu, hlad necítime. Pri jeho nízkej hladine sa naopak začneme cítiť hladný. Práve v noci sa hormón začne vylučovať a do rána jeho krivka pomaly klesá. Spolu s produkciou hormónov náš cirkadiánny rytmus riadi aj procesy spojené s reguláciou bunkového cyklu, metabolizmom či reakciami DNA na vonkajšie vplyvy. Porušenie týchto procesov zväčša vedie k vzniku ochorení.
……
Svetlo narúša harmóniu noci
Jeden cyklus takéhoto cirkadiálneho rytmu trvá približne 24 hodín – a teda zhruba jeden deň (v niektorých prípadoch to môže byť od 20 do 28 hodín). Keď ráno vyjde slnko, dostávame sa do dennej časti cyklu – sme bdelí, aktívni, hladní. Keď slnko zapadne, naše telo sa trochu mení a pripravuje sa na nočnú fázu cyklu. Pred vznikom umelých svetiel a zavedením elektriny do bytov trvala každá z týchto fáz v prieme 11 hodín (podľa ročného obdobia), zvyšok času tvoril prechod medzi nimi. Dnes sa tento pomer výrazne mení. Nočná fáza začína po zhasnutí svetla a trvá až do zapípania budíka, čo je u ľudí zväčša 8 hodín, niekedy aj menej.
Čo takáto zmena rytmu pre organizmus znamená? Zjednodušene povedané: náš organizmus nemá dostatok času. Žiadny z nočných procesov nedokáže prebehnúť úplne bez problémov. Po zotmení doma aj na uliciach zapíname svetlá, a tak naše oči nemajú šancu zaslať mozgu signál, že prišla noc a treba sa pripraviť na spánok. Organizmus teda doslova nemá dostatok času vykonať všetky procesy v potrebnej dĺžke. Skracuje sa krivka produkcie hormónov, telo a bunky sa nestihnú zregenerovať.
Je teda jasné, že umelé svetlo tesne pred spaním alebo v strede noci narúša naše prirodzené biologické procesy. Štúdie dokazujú, že porušenie cirkadiánneho rytmu je prepojené so vznikom chronických ochorení, ako je napríklad diabetes 2. typu, kardiovaskulárne choroby, cukrovky, obezita, rakovina či depresia. Okrem zdravotných problémov má narušenie cirkadiánneho rytmu aj druhotné následky, akým je zvýšené riziko dopravných nehôd, neefiktivita osôb či chybovosť a nehody pri práci. Dostatok spánku by sme preto nemali považovať za luxus, ale za elementárnu nevyhnutnosť, ktorá je pre naše zdravie potrebná.
Modré svetlo je škodlivejšie ako žlté
Deň a noc sa dnes striedajú v rovnakej perióde, ako pred niekoľkými desiatkami či stovkami rokov. Ľudia sa však nechtiac tomuto cyklu vzopreli, a vďaka pokroku priniesli do svojich životov viac svetla. Benefitom síce pre nás je, že môžeme dlhšie pracovať a zabávať sa, no naše zdravie sa na to pozerá inak. Správne fungovanie organizmu totiž závisí od cirkadiánneho rytmu a cirkadiánny rytmus zase závisí od prirodzenej a ničím nerušenej tmy.
Diabetes, kardiovaskulárne choroby, depresie či cukrovka – to všetko sú choroby nového veku, ku ktorým si nevedomky dopomáhame sami. Veľa svetla pred spaním, a rovnako svetlo počas spánku, narúša procesy v našom tele, čo môže viesť k vyššie uvedeným chorobám. Aby sme však neboli len pesimistickí, existuje pár spôsobov, ako si spánok aspoň čiastočne zlepšíte. Zo štúdií vyplýva, že práve modré svetlo (s kratšou vlnovou dĺžkou) znižuje kvalitu spánku. Naopak svetlo s dlhšou vlnovou dĺžkou, ktoré poznáme ako žlté či červené svetlo, nie je tak škodlivé. Odporúča sa preto v noci používať najmä takéto svetlá a do bytu inštalovať žiarovky s červeným svetlom. Vhodné je tiež vyhnúť sa pred spaním obrazovkám počítačov či telefónov. Ak ich už v noci musíte používať, zaobstarajte si tzv. červené okuliare, ktoré modré svetlo z obrazoviek odfiltrujú. Myslite tiež nato, že váš spánok môže narušiť aj svetlo z ulice. Používajte preto zatemňovacie závesy alebo žalúzie.
Budú tieto opatrenia stačiť?
Ak sa pýtate, či vám červené okuliare alebo žiarovky pomôžu zlepšiť spánok – tak áno, do istej miery určite. Keď sa však pozrieme na svetelné znečistenie ako environmentálny problém, stačiť to určite nebude. Prirodzená tma totiž chýba nielen nám, ale aj voľne žijúcim živočíchom. Je preto potrebné, aby sme okrem osvetlenia v našich domovoch riešili aj osvetlenie v exteriéroch a prinavrátili klasickú tmu nám, zvieratám aj planéte. Možno práve vďaka tme totiž začneme vidieť svet jasnejšie.
Ďalšie zaujímavé články
