Podmorský život sa nám ľuďom zdá veľmi vzdialený. Pravdou však je, že zatiaľ čo my pri našom bežnom živote morské živočíchy ani nevnímame, oni nás vnímajú veľmi citlivo. Hluk z prímorských miest, chemické látky vypúšťané do vôd, no aj nadmerné používanie umelého svetla v noci ovplyvňuje morské živočíchy viac, ako by sme si mohli myslieť.
Žiara je viditeľná až 300 km od zdroja
Približne 70% najväčších miest sveta je postavených na pobrežiach. Umelé svetlo z miest v noci preniká priamo do morských biotopov pri urbanizovaných pobrežiach, v prístavoch či dovolenkových rezortoch v tropických rajoch, kde luxusné bungalovy zasahujú priamo nad koralové útesy. Čím viac osvetľujeme naše mestá, tým viac svetla sa dostáva aj do podmorského sveta. Bezprostredná blízkosť ľudských obydlí však nie je jediným faktorom, ktorý v tejto problematike zohráva rolu.
Svetlo z veľkých miest sa totiž rozptyľuje do atmosféry a odráža sa od oblakov späť na zem v podobe žiarivej oblohy. Táto žiara môže byť badateľná až 300 km od miesta vzniku, a teda zasahuje aj živočíchy, ktoré nežijú priamo na pobreží. Okrem toho stále viac vnímame tiež problémy spôsobené tzv. mobilnými zdrojmi znečistenia. Sú nimi lode, ktoré sú v niektorých oblastiach morí a oceánov rozmiestnené pomerne na husto.
Reprodukčné cykly rozprávkovej rybičky sú v ohrození
Nežiaduci vplyv umelého svetla na ryby žijúce na útesoch môžeme demonštrovať na štúdii, ktorá skúmala vplyv umelého svetla na známe rozprávkové rybičky – klaunov. Klauni žijú na útesoch a počas svojho dospelého života vôbec nemigrujú. Mladé ryby migrujú len 2 týždne po vyliahnutí, po ktorých sa usadia do sasanky a tá sa už navždy stáva ich domovom. Ak sa teda klaun usadí napríklad na plytkom útese, ktorý je v noci silne osvetlený, bude už po celý svoj život permanentne vystavovaný svetelnému znečisteniu. Aké to bude mať na tieto rybičky dôsledky?
Pri pokuse zistiť, ako ovplyvňuje umelé svetlo schopnosť reprodukcie klaunov, stanovili vedci 2 testovacie skupiny rýb: Jednej bol dopriaty pravidelný 12 hodinový cyklus striedania dňa a noci, tá druhá bola počas nočného 12 hodinového cyklu vystavená svetlu s hodnotou 26,5 LUX, čo približne zodpovedá svetlu prenikajúcemu z priemerného prímorského mesta. Zistenia po 60 dňoch pozorovania boli prekvapujúce:
Umelé svetlo nemalo vplyv ani na neresenie, ani na počet nakladených ikier. Malo však veľký vplyv na samotné liahnutie malých rybičiek: V skupine, kde deň a noc prebiehali normálne, sa vyliahlo 86% všetkých ikier. V druhej skupine, kde boli ikry klaunov v noci vystavené čo i len nízkej úrovni svetla, sa nevyliahla ani jedna. Hneď ako ikry boli vystavené klasickému 12 hodinovému cyklu, liahnutie sa vrátilo do normálu.
Klauni kladú ikry na skaly a iné tvrdé povrchy. Ak sa usídlia v svetelne znečistenej oblasti, budú aj ich ikry permanentne vystavené umelému svetlu, v dôsledku čoho bude populácia klaunov rapídne klesať. Tieto zistenia prispeli k mnohým ďalším výskumom a potvrdili, že svetelné znečistenie je vážny problém, ktorého riešenie by sme nemali odkladať stranou.
Okrem reprodukcie je narušená aj predácia či bioluminiscencia
Škodlivé ekologické následky tohto problému sme začali skúmať len nedávno. Už dnes ale vieme, že umelé svetlo v pobrežných oblastiach škodí korytnačkám, rybám žijúcim na útesoch, živočíchom využívajúcim bioluminiscenciu a poškodzuje doposiaľ vyrovnaný vzťah predátor – korisť.
Jedna zo štúdií venovaná tejto problematike zistila, že zvýšená hladina svetla v morských biotopoch, môže významne zmeniť dynamiku vzťahu predátor – korisť. Dravé ryby majú v noci menší apetít, pričom korisť si môže oddýchnuť a skryť sa. Tým, že svetelné znečistenie mení cyklus dňa a noci niektorých rýb, sa stravovacie návyky dramaticky menia. Dravé ryby vplyvom umelého svetla nedokážu zhodnotiť, či je deň alebo noc, a tak lovia aj naďalej. Korisť sa stáva unavenejšou, nemá tmavé útočisko a tak sa do značnej výhody dostávajú práve dravé ryby.
Bioluminiscencia ako komunikačný prostriedok zlyháva
Bioluminiscencia zvyčajne slúži ako komunikačná stratégia. Príbuzné organizmy si vďaka nej hľadajú partnera, varujú sa pred predátormi alebo lákajú korisť. Umelé svetlo v noci ale narúša jej účinnosť. Signály organizmov nie sú vplyvom umelého svetla tak jasne viditeľné, kvôli čomu ostatnými nemusia byť vôbec zaznamenané. Ekvivalent u suchozemských živočíchov nájdeme napríklad v svetluškách, ktoré patria medzi jedny z najohrozenejších bioluminiscenčných druhov na Zemi.
Úplná tma nie je cieľom
22% pobrežných regiónov je dnes zasiahnutých umelým svetlom. Keďže sa svetelné znečistenie s rastúcou populáciou každoročne zvyšuje približne o 2,2%, predpokladá sa, že znečistenie porastie aj v pobrežných regiónoch. Je ale zrejmé, že ľudia nebudú schopní, a ani ochotní zmeniť svoj život po zotmení. Keď slnko zapadne, umelé svetlá sa prebudia k životu a ľudia budú naďalej produktívni. Úplné zhasnutie a vypnutie všetkého, čo po zotmení svieti, však ani nie je cieľom aktivistov.
Jedným z riešení znečistenia svetlom je regulácia vlnovej dĺžky použitého svetla v závislosti od umiestnenia svetiel. Rovnako sa stále viac apeluje na správne smerovanie svetla, tienenie a jeho skutočne efektívne využitie. Je totiž nepravdepodobné, že by sa požiadavka ľudí na umelé svetlo v noci znížila. Tma je ale súčasťou života všetkých živočíchov a preto by sme mali urobiť maximum, aby sme prirodzenú noc zachovali.
Ďalšie zaujímavé články
